Tomáš
Madaras 1972 
|
|
| Život na atóme | |
| Dajte mu zmrzlinu! | |
| Na koncertoch sa netlieska | |
| Vrahá | |
| Rohrschachov test | |
| Rozjímanie | |
| Nadkonfesná dišputa | |
| Tomáš
Madaras 1972
|
|
| Život na atóme | |
| Dajte mu zmrzlinu! | |
| Na koncertoch sa netlieska | |
| Vrahá | |
| Rohrschachov test | |
| Rozjímanie | |
| Nadkonfesná dišputa | |
V jednom malom meste stojí dom
dráhy sveta vedú popri ňom
v dome jesto mnoho príbytkov
a jeden z nich leží pod zemou.
Tmavá izba s malým oblokom
v nej si spolu žijú ona, on
v susediacich izbách stiesnení
vegetujú ľudia podzemní.
Je to uzavretý systém bez hraníc
kto doň vstúpi, nemá vôbec nič
len bývanie na nízkej hladine
a budúcnosť vo vzdušnej rovine.
Ľudia, elektrónom podobní
obiehajú po orbitáloch všedných dní
a voľnej energie nie je dosť
aby žili lepšiu skutočnosť.
Veru nie je problém pochopiť:
ťažko existovať, nieto žiť
ak máš práve toľko dukátov
na bývanie v byte pod zemou.
Čo má stačiť, to aj postačí;
paláce vo sférach oblačných
vypĺňajú zabývaný čas
po ktorom možno svitne nádej raz.
Snáď pre každého jestvuje ten sen
kde žitie nie je horké ako blen
kde je dobre včera, zajtra, dnes
a kde nemá prístup Herodes.
Bež a hľadaj, ak si pochopil
že žiješ, abys' naozajstne žil
a sila nech je s tebou, svetlo tiež
tak isto k tomu cieľu dobehneš.
Na našom sídlisku práve pristál yeti
priletel v korábe z ďalekej planéty
slabý a bezbranný, žmurká očičkami
nevie, čo si počať zrazu medzi nami.
Ľudia sa zbehli, pomôcť mu třeba
možno je hladný, doneste chleba
a niekto zavolal príslušné orgány
akcia už frčí, uzhodli sa páni.
Prichádza armáda, tanky a rakety
už ho obkľúčili Červené barety
celý vyplašený, ani sa nebránil
bez odporu sa do BVP posadil.
Odviezli ho do ZOO, za mreže zavreli
vstup je voľný, aby ľudia videli
meštiacke rodiny sa z bezpečia dívajú
cez mreže sladkosti, cukríky dávajú.
Dajte mu zmrzlinu, do klietky cez mreže
dajte mu zmrzlinu, oriešky do veže!
Každé ráno k nemu vedci prichádzajú
od hlavy po päty celého ho skúmajú
všade rozložili prístroje, röntgeny
a sami sa dívajú pekne spoza steny.
A yeti sedí a díva sa smutne
miska so žrádlom leží mu v kúte
meštiaci z bezpečia naňho zízajú
deti mu cez mreže cukríky dávajú.
Dajte mu zmrzlinu, do klietky cez mreže
dajte mu zmrzlinu, oriešky do veže!
Huňatá opica, hoc' vydržala veľa
sklamala pánov, nedočkali sa cieľa
keď ráno vošiel raz zriadenec do búdy
nemohol yetiho nijako zobudiť.
Koniec bol úbohý, prácu si nedali
yetiho za mestom do jamy zahrabali
skončila šaškáreň, odišli diváci
a zas do cukrární vyšli si meštiaci.
Dajte mu zmrzlinu, do zeme, do hrobu
dajte mu zmrzlinu z termosky, z batohu!
A jeho skalp pripadne Národnému múzeu!
(pozn.: štyri verše refrénu sú názvy diel V. Šikulu)
Veľké plány, veľa snov
a všetko dosiahnuť
no pár kontaktov s realitou
ti časom vezme chuť
svetu vládne iný štýl
než si predpokladal snáď
a ak si to ešte nezistil
skús sa lepšie pozerať.
Na koncertoch sa netlieska
ale možno si postavím bungalow
hoci otec ma zderie tak či tak
napriek prázdninám so strýcom Rafaelom.
Všetko tvoje snaženie
sťaby išlo do vetra
nepomôže nadšenie
tam, kde beží táto hra
akoby si osieval
vodu sušenú
a hocijak by si bojoval
nemá to cenu.
Na koncertoch sa netlieska
ale možno si postavím bungalow
hoci otec ma zderie tak či tak
napriek prázdninám so strýcom Rafaelom.
Analyzuj súvetia
ktoré vyslovíš
skúmaj svoje konania
a čo urobíš
logika je správny kľúč
všakže, doktor Wittgenstein
čo nepáli ťa, o tom mlč
a bude ti fajn.
Si
niekde medzi ľuďmi
zatiaľ úspešne živý, slobodný
dívaš sa na svet vôkol seba
No potom príde ona
a v istej chvíli sa vám pohľady stretnú
ona očkom na teba
žmurkne
a ty sa staneš mŕtvym
Už sa nebudeš pozerať po ostatných
ten pohľad ťa zmenil
stal si sa jej obeťou
Možno je to príjemné, byť jej obeťou.
Čiernokrídli trpaslíci
tancovali vo trojici
Golem všetko videl z tieňa
dvojkrídleho pajaseňa
nesmrteľný Koščej moril
deti s tvárou lesných goríl
černokňažník so strigôňom
súboj viedol, už je po ňom
zajac plakal sväté slzy
hovoril, že ho to mrzí
z nadhľadu sa škeril mýval
bernardín naň lačno zíval
nosorohý žralok zblízka
zuby ceril, okom blýskal
vtáčiky vo frakoch stáli
úctivo sa ukláňali.
Keď som bol mladší, mal som čas
a kopu ideálov
sníval som o tom, aby raz
sa vysnívané stalo
aby sa naše tajné sny
v skutočnosť obrátili
aby raz nadišli tie dni
by svoje sny sme žili.
Ale čas kruto šľapal v diaľ
rástol som ako z vody
a sen sa kamsi vytrácal.
Takto to v živote chodí.
Do víru sveta starostí
bývajúc unášaný
nechával som sen mladosti
čoraz viac zabúdaný.
Veď kto si už dnes spomenie
jaké mal kedys' plány?
Vraj je to prázdne rojčenie
vravíme, vychovaní.
Na snívanie už nieto síl
sotva je na prežitie
vari som biedne zasušil
to vysnívané bytie?
Po nociach sedím nad sebou
študujem vlastnú schýzu
obkolesený tichou tmou
čakám na analýzu
a až ma zmorí únava
a spánok zavrie oči
myšlienky, zhon sa zastavia
svoje sny dávne zočím.
(poznámka: prvá sloha je zo starej čítankovej básne od Mihálika)
Z dvoch antipódnych obrázkov
vyvstáva otáznik vrtošivý:
Sičako Miči - Míša Sičakov.
Ktorý z nich mŕtvy je, a ktorý živý?
Živí, 'dúc v dlhých zástupoch
za mŕtvymi prichádzajú.
Mŕtvi, čo ležia v čiernych rovoch
tých živých očakávajú.
