Štefan
Štofanik 1976 
|
| Chiazmus |
| Moja ruža je za oceánom |
Najtichšia zo všetkých múk...
Sú chvíle, keď sa rozpúšťam v oleji rovnakosti
Sťa hlavou pri hlave
A bez chrbtovej kosti
Sardinky, mojej susedky.
Akoby nikto z nás ani nebol...
Nik nemá žiadne námietky
Ba ani hlúpe tu nepočuť klebietky
A nemôžeme pozvať si hostí
Ni tešiť sa z vzájomnej prítomnosti
Nuž, lepšie bolo by, keby nás zub času zjedol.
Tu ozaj jedno je, za kým sa otočím
V konzerve samota je solená
Niet už "ja", lebo "ty" sa rozpustilo v oleji so m...
Ach, beda, ani tú myšlienku neskončím:
Sardinky nemajú osobné zámená
Každá je rovnaká, bez chrbta, bez mena
Zajtra sa v oleji načisto rozmočím!
A to si my, neskúsení, máme nájsť cestu medzi samotou sardiniek a škripcom slnečných rúk.
Zamiloval som sa do sochárčenia -
Podchvíľou sa v snoch vraciam ku tebe
Pohladím lupeň a list
A že zajtra smiem tiež takto prísť,
Odchádzam bohatší...
Určite!
Potom u seba,
Tou rukou, čo sa ťa v éteri dotkla
Formujem svoje srdce
Na lupene a listy
V zošite...
Vietor ti v tom sne rozcuchal vlasy,
Ach, chytím ho do sieťky na motýle
A šťastný, že neprišiel som s tebou o chvíle
Rozohriaty chlapčenskou bláznivosťou,
Smejúc sa fontánam McDonaldu
Prv, než ten vietor vypustím
Šepnem mu do ucha odkaz pre teba:
"Dovidenia!"
- Tvoj zmilovaný do sochárčenia...