Ružena Majdeková 1979

O bolesti
Spomínam si
Nemožno zabudnúť
Perspektívne
Optim
Osmijanko
Kde je miera milovania
Z kolekcie smútku
Pokora
XXX1
Rozhovor

download

 


 

O bolesti

pávím perom
do nahoty odetá
pred vlastným prahom
mlčanlivo zametám

keď nedá sa spať
v noci,
ráno, hoci
zobúdzaná spomienkami
dýcham si na srdce,
v premrznutej dlani

^

Spomínam si

ktosi mi to vravel,
že je indikátor bolesti,
ktosi podal na to sťažnosti,
ach, to ty, môj anjel.

^

Nemožno zabudnúť

dvoje rúk
a dvoje očí
tichulinký klapot zreníc

keď sa láska končí

dvoje slov
a dvoje ticha
keď spomalene život dýcha

dvoje tvárí,
dvoje duší
preklenutý priestor,
taký, o ktorom sotva kto tuší

^

Perspektívne

páchnuci prach
ponad prah prekročím
neviditeľným krokom
i ten je neistý
do prázdna
nuž budiž

^

Optim

blažene
vzduchová bublinka
teplým vzduchom naplnená
do sýtosti
stúpa
po dvoch metroch
pripadá si hlúpa

^

Osmijanko

na výlety v južnej zemi
jesennými farbičkami
oblepený
Osmijanko rád sa vracia
do rozprávky, do tuláctva

^

Kde je miera milovania

v tráve ležiac
v snehobielej
so slzami v úsmeve
rozjímajúc o pointe
rozmýšľam to o Tebe?

^

Z kolekcie smútku

načernalé
búrkové mraky
prefarbím na
svetložlto,
bude to vychádzajúci
mesiac

^

Pokora

roznežnená
chĺpkami
teplej mäkkosti
z Tvojich dlaní
zatvorené oči
modré a nepokojné
sklánať hlavu
neprestajne
ostávam

^

XXX1

dotýkať sa vzduchu
horúcimi prstami
a pretaviť ho v seba
teplom a mrazom
preskúmať
presýtiť vášňou
podfarbiť mrazom
ostáva prázdno

^

Rozhovor
(1995)

na múre sedíš
a sepceš mi do ucha
ako účes po sluchách
a mne zatiaľ brázdi čelo
vráska spomienkami vyrytá
bolo to už dávno, teraz to však vysvitá!
vtedy ešte nepoznali ľudia tomograf
nevedeli, čo znamená paragraf
pokojne si lovili mamuty
boli sme tam len ja a ty
sladučké až hrôzou koža zdivela
no "matka" vtedy oči privrela
teraz, keď tu žijeme stáročia
narodilo sa nám upírča

^