Martin Drdák

Chorý filozof

download

Chorý filozof

"Vždy mi pripadalo, že naši
spoluobčania majú dve
náruživosti:
prednášať duchaplné myšlienky
a smilniť."
A. Camus

I.

Rozhovor sa zrkadlí
v perleťovom opare klamstva.
Hlavy sú na to.
Máš väčšiu pravdu
a ja menšie klamstvo.
Aj keď nie sú veľké a malé
pravdy,
sú len malé a veľké
vojny.
Je nás tu až dosť.
A čo dostať, čo ti nepatrí?
Čas na rozmýšľanie.
Som tu na inom mieste.
Som na inom.
Som samostatne sa strácajúci,
svojvoľne spokojný samec.
Bolo ublížené
hneď ako sa rozsvietilo.
Bolo, nebolo?
Bolo, ako si chcela.
A po tej ceste už pôjdem sám
asi týždeň,
kým sa dokonalo stratím
vo svojich predstavách.
Klamstvo sa ti páčilo,
mne ty.
A teraz neviem, ako to skončilo.
Nechám sa vyspať,
aj keď po kúskoch.
Nechám si ťa na poslednú
(tú najkratšiu)
chvíľu.
Zatelefonujem všetkým
neznámym
a ospravedlním
tento tvoj svet.
Vďačne stratená ilúzia.
Rozprávkový nezmysel.
Pokoj vášmu strachu.
A za tou hmlou
sa určite skrýva
rozšantené Slnko.
Pod hmlou sa poplazuje smrad.
A sme naň hrdí.
Ako mám vedieť, čo bude dnes večer,
keď neviem, čo bolo včera?
Tiež by som ti chcel niečo povedať.
Pokiaľ ma nezastavíš.
Namiesto rozlúčky
budeme mlčať nadávky
a zbytok večera kričať.
Nie je to plán.
Snáď by to mohlo byť aj úplne inak,
ale to si už neviem predstaviť.
Skúšaš žiť
podľa vzoru Ježiš
a utrpenie z teba vyčíta
aj analfabet.
Máš sklony skláňať hlavu kde sa dá.
Sem sa nezmestí.
Stredoveká romantika:
milovanie medzi postínanými hlavami.
Skúšam imitovať zviera,
ktoré neexistuje-
zoon politikon.
Roztrús kúsok svojho sveta do vetra.
Nechaj ho odviať
a skús ho nájsť.
Pomôžem ti
a snáď nájdeme
niečo iné.
Načo skrývať pravdu, keď ju niet kam skryť?
(Nie je pre ňu miesto?)
Vlastne nie!
Vlastne nie je fajn.
A tak som tvoj až do najbližšej zmeny.
Najbližšia hra so smrťou
odďaľuje poznávanie.
Poznávanie občas skĺzne k poznaniu.
Tak si zahrajme posledný krát.
Skúsim to posledný prvý krát.
Skúsim to najpodlejším spôsobom.
Zachránim svet pred sebou.
Zachránim sa pred svetom.
Ticho má neblahé dôsledky
na rozvoj rozhlasu.
Ticho som a ty si Ticho tiež.
Máme viac než dva dôvody prečo hľadať tretí.
So smutnou samozrejmosťou staviaš sopku.
Epileptická erupcia preruší erekciu.
Poďakovať?
Idem sa umyť.
Zasa studená.
Je to tak lepšie.
V zrkadle je šťastný muž
a ja mu závidím,
lebo ho nepoznám.
Celý život sa snažíš žiť.
Čo budeš robiť po smrti?
Kadekto kdekomu kdečo sľúbi.
Zvlášť na jar, v lete, na jeseň a v zime.
Dnes je ešte stále prečo žiť,
sľuby nie sú vyčerpané.
Podcenil som nás
a spôsob akým dokážeme zabúdať.
Možno sa pritúliť,
ale len raz
a to včera okolo obeda.
Zrazu spánok usmrtí všetku dôvernú samozrejmosť.
Až zaspíš, potom sa dozviem.
Márne zabúdam na výslednú sumu dňa posledného zúčtovania.
Stávam sa prijateľnou formou radosti pre okolitý smútok.
Výčitka strieda bozk.
A tak ďalej, až kým sa rozsvieti.
Rozsvietime svetielko nádeje
na konci zatúlaného tunela,
túliaceho sa tu a tam
k tvári tápajúceho tvorcu.
Chorý filozof definoval zlo,
ako snahu nechať odpočinúť dobro
ľubovolným spôsobom, ktorý napadne človeka.
Nežný protest klamlivým zdieľaním rezonancie sŕdc.
Vždy poznáte nepriateľa.
Najčastejšie je iný ako vy.
Predával sa na rohu stola
a nikto mu nemohol vyčítať,
že sa z toho vyčítal.
Čítal iba odpovede.
Na otázky nezostal čas.
Časss neuteká,
syčí unavenou zlosťou
a túžbou po hlasnom tiku.
Neuskutočniteľné plány sa neplánujú ťažko.
Stačí dodržať neuskutočniteľnosť.

II.

Namiesto únavy cítiť nenávisť a vlastný pot.
Nová paradigma.
Mená neznámych hrdinov na vývesnom štíte.
Čerstvo vytvorený odstup od ústredných zážitkov.
Máme program: šírenie cynizmu.
Chudoba je dar oslobodenia sa.
A príčina vďačnosti je nemé rádio,
ktoré ešte neohlásilo
najnovšiu personifikáciu častí tela.
Bola mi poskytnutá nežná úloha.
Stať sa tým, čo nechcem.
Obraz za obrazom.
Kam sa skryjem pred hlúposťou?
Obraz za obrazom.
V kom nájdem pravdu?
Obraz za obrazom.
Už len zmierlivo prikývnem.
Už len ja.
Bolo nás viac, ak sa nemýlim.
Bolo...
Na jednu pravdu jeden človek stačí.
Plač je lenivý spôsob nenávisti.
Nenávidím sa len tak ako viem.
Klamem vytrvalo.
Máš pravdu.
Zajtrajšie šťastie.
Prestupné stanice pokánia sú plné.
Každý párny bude mať pravdu!
Jednoduchá matematika.
Čo som stratil?
A čo navždy?
Pochopím ťa po obrátení stránky
a na ďalšej ti možno nechám adresu.
Regulárnym spôsobom stratená viera
vo svoju bezúhonnosť.
Uhnal som si smutný orgazmus
pod veľkým kopcom.
A v tej doline
snáď zvážali hnoj,
alebo si v prvotnom ošiali
neskrotnej energie
odvrhla základy hygieny.
Prípadne ja.
Čistím si mozog zubnou kefkou,
češem si spokojnosť.
Neznášanlivo pokrikujem
po svojich genitáliách
a napäto čakám,
aký obraz vytvorí chrasta.
Prevraciam stránku,
žalúdok a tričko.
O víťazstve netreba hovoriť,
vychutnajú ti ho porazený.
Chorý filozof leží v posteli,
snaží sa rozlúsknuť problém ako pečeň,
a pritom nechápe,
čo je choré na jeho mene.
Prekotili pravdu
a potom ju mali aspoň dva krát.
Problematický prvovstup prednou stenou
naštartoval elipsu vstupov inými stenami.
V dlaniach by mi ešte horel oheň,
ale dlane nie sú sviečka
(ani v novembri).
Na tomto mieste by som sa najradšej odmlčal a spôsobne odišiel do ilegality.
Tam je ticho, áno.
Ukričaný šašovia sú najčastejšie zhubným priemerom,
ktorý sa rozrastá,
rastie a rastie,
až je z neho priemer.
Samoľúbosť je pre mňa prijateľnejšia.
Preto samoľúbo hovorím, že nie som priemer,
než aby ma napadlo priemerne hovoriť,
že nie som samoľúby.
Znásilnil som dilemu, keď vidím len jednu možnosť?
Známi neznámi bojovníci proti právam básnikov
a všetkým tým, čo našli štart a ani po ceste nezablúdili,
sú sústavne.
Brutálne mazlenie sa pri príliš pevne zavretom okne.
V podstate idyla,
ktorú kazím len ja svojimi otázkami.
Za čo?
A čo bude s vami?
Estetické zviera?
Veľké zviera malé zvieratko?
Onania v autobuse?
V jednom kuse,
ktorý bol už dávno rozdelený?
Ukážem vám rany, ktoré treba nasoliť.
Neskôr vytiahnem bielu zástavu
na pol žrde
a budem čakať na snajpera.
Zatiaľ ma prehliada a strieľa po zástave.
Dá sa viesť plnohodnotný život,
ak piješ polotučné mlieko
ješ polohrubú múku
a rozprávaš polopate?

III.

Nemobilné perpetum mobile
je klasickým prípadom
ľudskej vynaliezavosti.
Obkreslil som si plánik
z knihy plnej lásky, sexu, krvi
a kombinácií týchto skutočností.
Ešte pár dní
a budem odpočívať
spolu s týmto zázrakom.
Možno sa naň budem vyhovárať.
Ležanie na chrbte je výhodnejšie.
Vidím stenu
a vôbec mi nevadí, že som sa najedol.
Asi som sa stratil v mravenisku.
Po stene behajú mravce.
Už viem prečo chudnem.
Niečo na ne vymyslím.
Otočil som sa na bok.
Postel sa mi trasie
v rytme densfloračných pokusov.
Aspoň viem, že tu ešte niekto býva.
Bum-bum.
Bum-bum.
Krúpy majú lepší rytmus,
aj hrach, keď ho šikovne hodíš,
aj ja, keď mi do toho nekecáš.
Nehovorte za jazdy s vodičom!
Poetický sex je skoro romantika.
A čo tí, ktorých sa to týka?
Neodhadzujte pohľady pod sedadlá.
Pod sedadlami sa plazil
chorý filozof.
Pobozkal dlážku,
stoličku,
sklo
i svoje ponožky.
Potom musel priznať,
že by to chcelo ženu.
Keď ženu, tak Evu,
alebo aspoň Janu z Arku.
V snahe pochopiť Sokrata dal prednosť Xantipe.
To už hej!
Blažení tí, čo sa ubránia kráse.
Šťastní tí, čo sa pochopia.
Som Kainovým obhajcom
a žalobcom Boha.
Prečo vo svojej vševidiacej slepote podporoval hriech?
Pre odpustky?
Fatamorgána je druhotná pravda.
Peľové zrnko recyklovanej túžby stratilo chuť množiť sa.
S vidlami do knižnice.
S vatou do uší.
S úsmevom do posledného boja.
Qujiotovi ukradli koňa,
vysadol na Panza
a ďalej bojoval za spravodlivosť.
Prišiel za mnou pán zo "svätej" inkvizície.
Kufrík plný viery a mučidiel.
Chcel sa som mnou len tak pobaviť.
Bol šikovný.
Za päť minút poskladal škripec
a už som škripotal zubami.
Chcel vedieť,
či obcujem s Diablom.
Dôkladne si prezrel môj panenský zadok
a začal mi robiť nemravné návrhy.
Mám silnú vôľu.
Škripec mi nechal na pamiatku.
Nech už niekto príde
a trochu ma povolí.

Miestopis
(s prstom po hlave)

Vo vani

Už dlhšiu,
nepresne určenú chvíľu
mi ružovonosý amorkovia
hrajú opilecké pesničky.
Hrajú a spievajú.
Vliezol som si do vane
za účelom
užiť si more.
Chýbalo zore,
ktoré
by tam nemalo chýbať.
A keď ma už nič nenapadlo,
umyl som sa.
Neborák,
froté uterák.
Voda je fajn.
Prečo je pod každým morom zem
a nad zemou len more vzduchu?
Ako som si tak plával
po tých moriach,
dostal som sa na sever.
Pripustil som studenú.
Nadýchnutie
na kýchnutie.
Už sme doplávali,
loď sa potápa.
Noe sa mi smeje,
zostala len jeho rodina.
Ešte nevie, že jeho loď
je kefa na nohy.
Bozkávajúc ohryzené pero
som sa stal jediným...
Zasa telefón...
Noe sa musel zachrániť
a teraz sa mi bude každý večer
po telefóne vyhrážať.
Natiahnutím ruky som vysušil more
a mokrou nohou
som utiekol samote.
Za chvíľu za tebou prídem
a budem sa ťa snažiť presvedčiť,
že potrebujeme väčšiu vaňu.

Sahara

Žijem podľa presýpacích hodín.
Pohladením
si im odrozbila dno.
Odvtedy je neskoro.
Ležím na kôpke piesku
a už po hodine viem,
že som na Sahare.
Plazím sa minimálnou rýchlosťou
(na mieste).
Slnku sa vypálila žiarovka,
tak skúšam spať.
Vyšiel baterkový mesiac.
Tak ďalej!
Možno dopredu!
Plazím sa za teplom.
Rozbil som si
mesačné okuliare
o radiátor.
Snáď na druhú stranu?
Skúšam sa plaziť
po chrbte.
Sahara nie až taká veľká.
Už som narazil o všetky steny.
Mám plán.
Vylezám na stôl.
Poriadne sa rozhliadam.
A všetko je mi jasné.

IV.

Skoro žena
a skoro moja.
Netvrdím,
že kôpka hnoja,
ešte teplého
zahojí rany.
Ak sa k nej pritúliš.
Podľa všetkého
je to o niečom inom,
než som si doposiaľ prečítal.
Nie je zbabelé prehrať
a ani plakať.
Nie je súdené.
V maskáčoch a s batohom kalerábu.
Sme spolok samovrahov,
ktorí prežili,
aby inšpirovali
mladších,
smutnejších
a beznádejnejších.
Čo ti poviem zajtra,
keď už dnes som preklial svoj hlas?
V poslednom dejstve
bude chodiť šedivý starec
od kôpky jabĺk
ku kôpke hrušiek
a zomrie
od hladu
uprostred,
nevediac,
kde je viac vitamínov.
Jeden za všetkých
a všetci na jedného.
Chorý filozof
si odhryzol z jablka
(z hrušiek máva hnačku)
a spokojne zívajúc
zaspával s vedomím,
že to je úplne o niekom inom.
Život je krásny,
keď o ňom hovoríme.
Alebo mlčíme
pod studenou perinou.
Som filozof,
tak ako romantik je chlap,
ktorému sa už nepostaví.
S problémami sa bránim
každej myšlienke,
čo sa začína na...
Milovať sa, keď sneží
nie je správne.
Milovať sa, keď nesneží
nie je romantické.
Milovať sa nahlas
sa nehodí.
Milovať sa potichu, keď už prší.
Ten anjel bol nešťastný.
A tak,
a tak,
a tak.
Chorý budík
nie je dôsledkom,
tak ako ty si príčina.
Rozsudok nadobudol platnosť
na začiatku procesu.
Vraj trápim papier.

V.

Prirodzený stav.
S pudmi a s neistotou.
Bez štátu a iných.
Regulovaná džungľa.
Leviathan! Leviathan!
Aj on chce prežiť.
Najvyššia priorita.
Najprirodzenejší zákon.
Keď zoťali kráľa,
kráľovstvo už nikdy nebolo,
čo predtým.
Napichli hlavu na kopiju
a kráľ slúžil na reprezentačné účely.
Máme rok tolerancie.
Poslednospolná spoločnosť.
Najvyššie štádium.
Nenávidím lásku.
Som slabší.
Pri okne čaká tieň.
Som slabší.
Nechať si závidieť.
Vidieť si do hlavy.
Po hlave z mosta.
A čo robíš ty?
Už je dotúlené,
perina je v perináči.
Najvyššia forma.
Leviathan! Leviathan!
Akú životnosť mávajú bohovia?
Posledný zo spravodlivých.
Leviathan!
Váš
môj život.
Moja
vaša starosť.
Neobmedzená radosť
naráža na šesť stien.
Snažíš sa mi niečo zakázať.
Žeby som fakt niečo chcel?
Z tohto pohľadu
som sa tuším ešte nedivil.
Tak mi daj slovo,
tak bezcenné,
že mi s ním všetko povieš.
Všetky nenapísané knihy
budem posypávať prachom.
Aj sny.
Dobre viem,
že sme to tak nemysleli.
Aj ja.
Hľadanie ukončím
nepravidelnými vetami
o užitočnosti dospievania
k názoru
sa pripája
podpis a ďakujem.
Nestrávený čas
sa prevaľuje v žalúdku
z jedného boku.
Strávený čas
pomaly vypadáva.
Hlas hlása lásku.
Ale čo nahlásiť?
Už viete, čo sa prihodilo?
Ako sa bude volať nový Spasiteľ?
Leviathan!
Bude mi synom.
Budem naň hrdý,
keď začne plakať až po tridsiatke.
Každú jeho slzu
pozbierajú jeho verné milenky
a v chráme monogamie
z nich pomaly bude
vytekať život.
Ešte som ti nepovedal, však?
To lízatko som si vrazil do ucha
a potom ďalej, ďalej do mozgu.
Nie som pokojnejší
a neskúšam si ani lízať rany.
Už len čakám.
Leviathan! Leviathan!
Bude so mnou sláviť meniny,
aby vedel,
že môže
aj keď nie je v kalendári.
Niekedy mu poviem
o tej slze.
Ale nikdy pravdu,
lebo matka je neistá.
Neberiem telefóny,
neotváram dvere
ani oči.
Len ležím a cítim ho vo mne.
Leviathan.
Keď skončím s cítením,
nájdem mu dobrú matku.

VI.

Nedotýkajte sa na zem spadnutých anjelov!!!

jeden
z tých
dní
jeden
jediný
predzrkadlovanie
hladiny
zostaneme
bez viny
to nie je
srdce
pečeň
ani
žalúdok
to si ty
čo ma bolíš
to som ja
keď sa holím
skalpelom
a neviem sa
rozhodnúť
či to
prežijem
zostal
som
na seba
sám
a dosť
ma mrzí
že si mala
inú pravdu

VII.

Som natoľko tolerantný,
že by som na seba pustil lekára.
Možno to bude závisťou.
Spoteným pohľadom
blúdim po neznámom obraze
ešte neznámejšieho
maliara bytov.
Sedíš tam ty
po kúpeli.
Prsia natreté drahým krémom,
ktorý ešte stále cítim
z mojich rúk.
Ináč nič.
Druhé obrazy si už nepamätám,
lebo bola tma.
Tma je zločin
proti tvojej kráse.
Dojedol som poslednú dávku
sklamania.
Zobudený kvikotom prasiatok
v uniformách, voziacich sa
vo dvojici na bicykloch,
zaspávam s túžbou
po krajších snoch.
Aspoň dvoch.
A nemuseli by byť ani celkom moje.
Nepočuteľný. Nepožuteľný.
Nepoužiteľný. Nepoučiteľný.
Viac neviem.
Mlčíš.
S pochybným nádychom
a ešte pochybnejším
výdychom
prišiel na váš svet
neznámy hrdina.
Boh-otrok.
Môj. Váš nie. Vášne.
Teba to nemusí trápiť.
Poznáš moje meno,
a tak si pánom situácie.
Vieš ho dokonca viac krát.
Divoko som sa divil
a nevšímal si divné veci.
Na starých miestach.
Odhlasovali moju zbytočnosť.
Absolútnu.
Čítajúc, diviac sa, mysliac si.
Zasa začínam odchádzať.
Viac neviem, mlčím.

Časopis
(s prstom po budíku)

Včera

budem ti vravieť
tebe
čo nepočuješ
budem ti vravieť
keď tu nie si
možno láska
a možno hlad
zamyslieť sa
to áno
aj by som možno
a ty vieš čo
rozkradneme sny
svojich najbližších
a iných
prenajatá spokojnosť
pravdepodobné nič
bože
veď ja skúšam hovoriť
prečo?
a peniaze?
milovať?
a prečo?
prečo mi vravíš?
prečo spraviť?
ľudí?
realita je fajn
keď neplače
dnes
na plagáte
na stene
asi
klamstvo
milujem sa viac než ty
čo chceš dobehnúť?
potrebujem tvoj smútok
tvoju lásku
tvoju nenávisť
a orgazmus za zavretými dverami
tak prečo?
ticho je fajn
ale som

Dnes

Dnes sa vzdám.
Tak sa mi zdá,
že to je plán.
Dnes ma vzdáš.
Obetavý baránok
nevyzerá lákavo
ani keď sa tvári,
že nevie.
Láskavá tvár mračien
nám napršala
po čom sme túžili.
Akú taktiku
vymyslieť
na diaľkový pochod.
Zahrajeme si hit
na tamtom umieráčiku.
Dnes sa vzdám.
Tak čo mám urobiť,
aby si sa naplnila
spokojným ja.
Jamu sme vykopali ešte
včera.
A dnes
by ste ju chceli...
Pre mňa,
za mňa.
Predomňa nie!
Sínusoida
je vlastne kruh,
a snáď preto súvisí
zo životom.
Bodka je veľmi malý,
nepodarený kruh,
ktorému nevadí
ani veľkosť,
ani miesto,
kde ho váľajú.
Zázračné uzdravenie
chorého filozofa?

Spomienky
(s prstom v hlave)

A nestrať sa mi...

Nestrať sa mi.
Snáď slová mami
dávno zabudnuté.
Nestrať sa mi.
(...)

^