Ludo
Valent
1977 
|
|
| Odpoveď | |
| Bez mena 3 | |
Ďakujem, vynikajúco, vieš prečo?
Už len priberám a zhadzujem
sám seba, som chorý, kašlem...
na teba.
Hľadám, čo som nestratil, lebo som nemal.
Hľadám, čo mi chýba, lebo som nemal.
Nemal som to robiť, nemal,
ale ako sa píše v múdrych knihách,
človek sa učí na vlastných chybách.
Asi si to hodím...
Nie, neboj, určite si prídem hodiť za hrsť zeme na tvoju rakvu.
Keď ťa vidím, srdce mi búši...
Keď ťa vidím, srdce mi búši a
chcem sa ti hodiť okolo krku...
Keď ťa vidím, srdce mi búši, chcem sa ti hodiť okolo krku a zaškrtiť ťa!!!
Usmej sa, som dosť silný na to, aby som bol slabý.
Boh si so mňou stvára zvláštne veci,
prázdne fľaše, prázdne keci,
krátka sviečka, ťažké viečka, ešte jedna cigaretka
a ešte stále, stále viem sa
pozrieť späť ta - kde som zvykol bývať a lietať,
v útrapách myšlienok sa zmietať, kradnúť úsmevy prírode,
vedieť, že v živote nič nie je také bezcenné a krátke ... ako slovo.
Aj tak sa to nedá vysvetliť, necháme to tak, však?
