Juraj
Supowsky 
|
| Rezavé rany |
bozky plné bolesti
prichádzajúcej od bezstarostne odpočívajúcich schodísk
celé stáročia
na ňu hľadieť
na nich hľadieť
chabé odlesky ľudí zahanbene . . . okolo
vďaka za vašu bezstarostnosť
za vaše zdesené vychádzky
zmrzlina s dieťaťom
neprípustné predstavenie svojráznosti
zvratkov
rozliatych pív
centra mesta
bezuzdnosti
blízkosti
ty vieš
ja už tiež
tvoje každo ...časté?
nechápavé omyly
už vypovedané skončenia
rozhovory o ňom bez neho
chybné rozhovory
pokračovanie nezaujatých začiatkov
zatajená bezprostrednosť sa vytratila
čomu vďaka
nepoznanosti detailov
homosexuálnemu sexu v trojici aj s tvojou najväčšou láskou s jeho orgazmom v mojich rukách
nevyjasnenosť mojich nepochopiteľných ...
... myšlienok
dobrá zhoda okolností
už sa nám to nikdy nepodarí
učupené rozhovory
spomienky mladých veteránov prežívajúcich šťastie zo strachu blížiacich sa udalostí
alkohol
matné postavy šúchajúce svoce telá o seba
alkohol
poďme preč
ruka v ruke
bojazlivým ani zďaleka neprístupné
istým krivým krokom vpred novým udalostiam
spoločné žváro v hube
myšlienky správne spadnuté
všetko ako má byť
vpred
zahráme vám
vystrašeným malým deťom
zhrozeným starým opilcom
usmievajúcimm sa kráľom
naše neodolateľné predstavenie
citov
bezprostrednosti
krásy ktorá vám moc nehovorí
asi vás to nezaujme
absurdné zdvorilosti
nepoznané myšlienky
nie už nie je také aké bolo
získali sme maliarove znalosti doby chátrajúcich chrámov čakajúcich na svojich obdivovateľov
stratili sme sami seba
neodvážim sa ti povedať že miluješ jeho a možno to ani nevieš
čo keď ti naruším tvoje zrúcaniny
čo keď ťa poistím v tme tme
veď starať sa o teba bolo tak úžasné
zohrievať ťa
držať ťa pri živote
vláčiť ťa po zabudnutých uličkách
odmietať ťa
padať s tebou keď tvoje telo nevládalo
čakať kým budeš schopná sporadickej chôdze
počúvať tvoje vyznania lásky inému
vidieť ťa ako utekáš preč a ísť spokojne ďalej bez teba
hrabať sa ti vo vlasoch
počúvať tvoj hlas nezrozumiteľné slová
tvoj hlas hlas
pobúrené nechápavé pohľady o ničom
trosky v záhrade svojich snov
kradli sme im ich nepoškvrnený priestor
a ich to tak rozčuľovalo
pobehovali ako mravce
nebojovali
iba vyjavene čumeli
na náš kútik plný vštké toho svinstva
bez strachu
bolesti
nás
NÁŠ
prosím ťa
necháp