Ján
Pataky
1979 
|
|
| "Piesok ťa neskryje" | |
| Moc | |
| Stále sám... | |
| Snívam | |
| Láska človeka smutného | |
| Láska... | |
| Bolo by to krásne | |
| JuSta | |
| Ján
Pataky
1979
|
|
| "Piesok ťa neskryje" | |
| Moc | |
| Stále sám... | |
| Snívam | |
| Láska človeka smutného | |
| Láska... | |
| Bolo by to krásne | |
| JuSta | |
Jarný vietor sa pohráva s lístím
človeku beží hlavou veľa myšlienok
sú dobré, a sú i zlé
je ťažké vybrať tie správne.
Čo ak sú zlé, predsa len dobré
možno sa mýliť pri pohľade na ne.
Rozlíšiť dobré, zatratiť zlé
nie je vždy len také ľahké.
Myšlienky sú ako voda
postoja chvíľu a hneď plynú ,
ak nechytíš ich včas
pošteklia myseľ a navždy zmiznú.
Často sa stáva, že skloníš hlavu
ako pštros zaryješ ju do piesku ,
oči sú slepé, uši sú hluché
myseľ, tú piesok neskryje.
Skrývať sa je veľmi ľahké ,
lež vyrieši to niečo, spýtať sa ?
Radšej nie. Odpoveď je zložitá,
kto chce si odpovie.
Však ego je vždy silné
tak skús to, pohľadom do zrkadla
ale daj pozor nech ti nespadne.
Vraj črepy prinášajú šťastie ,
ale hrany, tie sú stále ostré
stačí nepozornosť, krv je tu hneď.
Že málo jej vytečie, to nevadí to sa vie ,
ale jazva ta zostane navždy ,
tá bolí, keď sa na ňu spomenie.
Stojím pri otvorenom okne
zrazu cítim vlhko na líci
nie sú to kvapky dažďa ,
lež sú to slzy dojatia, šťastia.
Slzy šťastia ,
ktoré sa strácajú
v obrysoch tváre.
Slzy sa strácajú ,
avšak nám zostáva spomienka ,
spomienka na krásne roky
na roky študentskej mladosti.
" Sme ako oni, ťažký a hlúpy.
Sme ako slony. "
Každý na svete
chce byť silný a mocný.
Preto je chtivosť po moci
ta najhnusnejšia vlastnosť ľudí.
Neraz boli pre moc ,
preliate potoky krvi ,
nevinných a bezmocných ľudí.
Ľudí, ktorí za nič nemohli ,
ktorí boli bez viny.
Lenže chtivosť po moci
zatvorí oči aj " dobrým " ľuďom ,
je to niečo ako mor ,
ktorý sa šíri na slabých.
Ako tma, ktorá sedí v sedadle
si stále sám.
Ako ovca, ktorá hľadá cestu do košiara
si stále sám.
Ako slnko, ktoré hladí v šíru diaľ
si stále sám.
Ako mraky, ktoré nosia dážď
si stále iba sám.
Ako vojak, ktorý smutný je
si stále sám.
Ako vtáčik, ktorý letí v neznámy kraj
si stále sám.
Ako kameň, ktorý na medzi stojí
si stále sám.
Ako človek, ktorý žiť nevie
si stále sám.
Stále iba sám
kráčaš cestou života ,
ako ryba pláva v more neznáme ,
ty hľadáš priateľa v ľudskom rozume.
Nič len snívať
s tebou sladko chcem.
Snívať s tebou
sladko iba chcem.
Snívať o tebe
iba chcem
tvojou krásou
sa rozplyniem.
Nič len snívať
s tebou chcem
svojou láskou
ťa objímem.
Snívať o toľkej
kráse iba chcem
ničoho neľutujem.
Nič len snívať
v rúšku tmavej noci
kochať sa v tvojom obočí.
Iba snívať, túžim po tebe
Láskou obdariť ťa, poobede.
Doobeda hrať sa tvojou vášňou
večer snívať a byť tvojou slasťou.
Nič len snívať
o tebe, túžim
spievať o tebe.
Snívať v hustej noci ,
keď hviezda padá
šepkať do uška ti tíško
ľúbim ťa ,
túžim stále iba po tebe ,
snívať chcem iba o tebe.
Láska človeka smutného
vie potešiť, nešťastné oko zlomeného
srdca ,čo dychtí po nehe človeka, mladého.
Láska človeka smutného
preukáže službu umierajúcemu,
keď hľadá nádej tam, kde starnúcemu
mysleniu prislúcha už iba pokoj plynúceho času.
Láska človeka smutného
dokáže prebudiť city, vášne večnej mladosti,
keď cítil ešte vôňu dávnej večnosti
a orgován mu spieval pieseň švárnej zrelosti.
Láska človeka smutného
prebúdza tie tiché túžby dávnych snov
najtajnejšie romance dávnych večerov
strávených počúvaním dlhých koncertov.
Láska človeka smutného
odvracia pozornosť od reality
pomáha prechádzať obdobím puberty,
kto chce rozdávať občas ľuďom žlté kvety.
Láska človeka smutného
otvára staré rany pochabosti
získavané skúškami života radosti
otlčené pohlavkami mladíckej neskúsenosti.
Láska človeka smutného
privádza novú nádej jeho viery
aj keď sily jeho starej éry
slabnú, pozdvihne to úzkosť z jeho dcéry.
Láska človeka smutného
dovedie ho napokon tam, kde sa to začalo
pridá mu o jednu jazvu naviac, natrvalo
odíde ako biela ruža pekne nenazdalo
zanechá jazvu a spomienku ,
čo každý rok ti smútok prekonalo.
Láska Bohom požehnaná
je najsilnejšie puto
puto lásky úprimnej
cit Bohom spojený.
Láska kňazom uzavretá
svedkami podpísaná
je láska božích detí
chcená nevynútená.
Láska nevinná citlivá
dvomi ľuďmi uzavretá
nevidí prekážky sveta
vidí iba lásku nevinnú.
Láska oddávajúca sa
láska úprimná, čestná
Bohom ustanovená
krížom posilnená.
Láska ľudí očarených
láskou slepou je
nedať sa opantať
veľmi ťažké je.
Láska - cit preveľký
útočište zarmútených
posilnenie nevidiacich
skaza slabomyseľných.
Láska je vec úžasná
maliarom inšpiráciou
hudobníkom múzou
básnikom krásnou bohyňou.
Láska - cit tak zraniteľný
cesta tak predlhá
bolesť tak ukrutná
liekmi nikdy nevyliečená.
Láska tajomstvom zahalená
poverami opradená
ľudskou pýchou pošpinená
nemá obdoby seba.
Láska ľudských snov
šťastie zmysluplných slov
radosť súžitia spoj
oddanosť svojich citov.
Bolo by to krásne
stretnúť sa len jedenkrát
očariť city tvoje iba tak.
Bolo by to krásne
spojiť tvoje srdce mojím
navždy zostať iba tvojím.
Bolo by to krásne
dotknúť sa tvojej ruky
precítiť s tebou moje muky.
Bolo by to krásne
mať ťa len pre seba
milovať stále iba teba.
Bolo by to krásne
bozkať tvoje červené pery
a popíjať s tebou suché sherry.
Bolo by to krásne
maľovať tvoje vnútro
zvečniť tvojho ducha.
Bolo by to krásne
zvečniť ťa celú nahú
obdivovať tvoju vnadu.
Bolo by to krásne
voňať tvoje blond vlasy
zostať tvoj, hoc aj dlhovlasý.
Bolo by to krásne
navždy zostať tvoj
svoju lásku...
spečatiť manželstvom.
Comsi com sa
tak ako tak
je ti všetko tak
len tak
mávnutím ruky
všetko hádžeš za hlavu.
C ' est la vie
život je taký
skutočne taký
niekedy onaký
stále predsa rovnaký
a stále niečím nový.
C ' est tré bonne
to je veľmi dobré
pravdaže dobré
škoda tak ostré
dobré a zároveň ostré
ako to, že sa to zhoduje.
Comsi com sa
C ' est la vie
C ' est tré tré bonne
tak či tak
život je taký
a predsa je najlepší.
