Aneta
Balážová
1980 
|
|
| XXX1 | |
| XXX2 | |
| XXX3 | |
| XXX4 | |
| XXX5 | |
Keď vyznávaš mi nekonečnú lásku
pravda sa pred tebou schová.
Jak škrípe piesok v zuboch
tak škrípu aj tvoje slová.
Nepochopené veci vstúpte do mňa
uložte ma do väčného priestoru
nech nepočujem, nevidím, necítim
a nechajte ma tam až do úmoru.
Už len zo zvyku dvíhaš ruku na objatie
a pohľadom o mňa zavadíš tak divne.
No počkaj uvidíš!
Raz ty budeš pri mne stáť jak pri hymne
Keď rodič vštepuje dieťaťu to jediné
aby si chránilo svoju česť
A keď ti ju niekto pošliape
Čo urobíš? Namieriš naň päsť.
A ja ti ju naschvál pošliapem
nech vidím ako dvíhaš päsť na mňa.
Potom sa mi pozrieš priamo do očí
a šepneš len klam ma, klam ma.
Pozerám sa na teba v tme
a predsa ťa úplne jasne vidím.
A tvoj pohľad stojí na mne
ako stáročná socha na námestí.
Nikdy som ale netušila
koľko hviezd sa do očí zmestí.
Je v nich celá dynastia hviezd.
Celý nekonečný vesmír
so všetkými planétami a slnkami.
Pozeral si sa na mňa už rokov pár
a predsa som si nikdy neuvedomila,
že ty si v mojom srdci kráľ.
Chcem sa túlať životom
do hladiny alfa ponorená.
Chcem šústať na námestí
bez známeho pokorenia.
Chcem objaviť Atlantídu
v ľudskej duši či mysli.
Chcem zvlažiť niečie ústa,
ktoré v zabudnutí vyschli.
Chcem cítiť život v lone,
ale objímať len prázdnotu.
Chcem dobiť všetkých Vás
zahrať Vám na správnu nôtu.
Čakám ťa na vlakovej stanici
nepríjemný pocit ako v márnici
ma premkol do špiku kostí.
Čo ma na tom tak veľmi zlostí?
Odprevádzam ťa na vlakovej stanici.
Možno práve to ma tak strašne ničí.
Križovatka koľajníc, signalista-posúvač
Odkedy si ma prestal počúvať?
Fiasko a prázdna izba
minulosť sa mi prizná.
Odkaz visí na dverách
ľadový bozk na perách.
V prázdnej posteli niečo chýba.
Koho z nás dvoch to bola chyba?
Nočná stanica nesie stud
a ja pôjdem tam, kde budem mať kľud.
Kde budem mať kľud?
